Sila zelenej energie
V rozhovore s odborníkom na globalizáciu a udržateľnosť
2020-08-04
Franz Josef Radermacher sa zasadzuje o zvýšenie prosperity, avšak bez prispievania ku klimatickým zmenám. Aby sme to docielili, odporúča kombináciu nových technologických možností a riešení založených na prírode.
„Ľudia sa usilujú o prosperitu a dobrú životnú úroveň,“ hovorí Franz Josef Radermacher. Odborník na klímu a počítačový vedec vedie Výskumný ústav pre spracovanie aplikovaných znalostí (Forschungsinstitut für anwendungsorientierte Wissensverarbeitung, FAW) v juhozápadnom nemeckom meste Ulm. Jednou z oblastí jeho práce je globalizácia a jej výzvy, ktoré prinesie budúcnosť. Radermacher predpokladá, že do roku 2050 bude na našej planéte žiť približne desať miliárd ľudí. To je o tretinu viac ako dnes. Ak by mal každý žiť prosperujúci život, bolo by na to potrebné veľké množstvo energie. „Ako môže byť táto energia generovaná a aké budú dôsledky produkcie oxidu uhličitého?“ pýta sa Radermacher, ktorý naráža napríklad na rýchly rozvoj v Číne, ak hovoríme o vedľajších účinkoch rýchlo rastúcej populácie.
„Čína vymanila z chudoby 500 miliónov ľudí, vďaka tomu, že sa v posledných piatich rokoch venovala infraštruktúre a stavebníctvu viac než ktorákoľvek iná krajina na zemi za ostatné storočie.“
Zástanca eko-sociálnej trhovej ekonomiky
Rademacherové otázky poukazujú na dilemu: Zdá sa byť nemožné, konsolidovať napomáhanie rastu sociálnej prosperity a boj za klimatické zmeny. Ako zástanca sociálnej trhovej ekonomiky však chce Rademacher dosiahnuť práve to a zosúladiť sociálnu a udržateľnú ekonomickú činnosť. „Klimatický problém by sme mohli vyriešiť chudobou: žiadne autá, žiadne kúrenie, nepoužívali by sme lietadlá, nejedli by sme mäso,“ hovorí Radermacher, ktorý však dobre vie, že to fungovať nebude. „Bohatí ľudia nechcú ochudobnieť na úkor vyriešenia klimatických problémov a chudobní zase chcú zbohatnúť. A to prispieva ku klimatickej výzve, ktorej svet čelí.“
Technológia je východiskom
Z toho dôvodu, hľadá nové nápady – a dokonca už na nejaké prišiel – „Ako už niekoľkokrát v histórii, jediným priateľným riešením je technológia.“ Dnes si to vyžaduje technológiu, ktorá mení obnoviteľnú energiu na elektrinu za rozumnú cenu. Avšak „s elektrinou dokážeme vyriešiť iba polovicu problémov civilizácie.“ Radermacher vie, že je potrebné spraviť omnoho viac, najmä v sektore dopravy. Vodík a syntetické palivá považuje za sľubné alternatívy zelenej elektriny. „V svetových púšťach je dostatok slnka a priestoru na výrobu vodíka elektrolýzou,“ dopĺňa.
Vodík by potom mohol byť kombinovaný s oxidom uhličitým (CO₂) za vzniku metanolu. Tento šikovný krok spočíva v tom, že hoci sa metanol používa na pohon spaľovacích motorov, syntetické palivo vyvažuje jeho vplyv na klímu – na rozdiel od benzínu alebo nafty. Je tomu tak preto, lebo spaľovací proces uvoľňuje iba toľko CO₂, koľko ho bolo predtým odstráneného z atmosféry. „Ak sa tento druh recyklovania uskutoční vo veľkom rozsahu, emisie môžu byť výrazne znížené,“ hovorí Radermacher. Správne technológie v tom prípade môžu významne prispieť k vyriešeniu tejto dilemy.
Recyklácia CO₂ dokáže pomôcť znížiť emisie o 80 percent.
Riešenia založené na prírode
Podľa Radermachera, ďalšie možnosti existujú iba vo forme riešení, ktoré sú známe ako riešenia založené na prírode. Napríklad ochrana dažďových pralesov, rozsiahle zalesňovanie alebo tvorba poľnohospodárskeho humusu. Všetky tieto opatrenia odstraňujú CO₂ z atmosféry a ukladajú ho hlboko do podzemia pomocou biologickej sekvestrácie. „Riešenia založené na prírode sú jedinou oblasťou, v ktorej čoraz viac a viac prosperity kráča ruka v ruke s menej CO₂,“ vraví Radermacher. To sú presne riešenia, o ktoré sa usiluje aj on. „Je to trochu nezvyčajné, ale funguje to.“
Rozhovor s Franzom Josefom Radermacherom, vedúcim Výskumného ústavu pre spracovanie aplikovaných znalostí
Franz Josef Radermacher
Profesor informatiky na Univerzite v Ulme a vedúci Výskumného ústavu pre spracovanie aplikovaných znalostí
Riešenia založené na prírode sú tými najlepšími, ktoré môžeme realizovať v kombinácii s rozumnými riešeniami v oblasti energie.
Radermacher sa dôrazne zasadzuje za eko-sociálnu trhovú ekonomiku a je zapojený do Globálnej iniciatívy Marschallovho plánu, ktorá podnecuje k spravodlivej globalizácii. Je členom Rímskeho klubu a predsedom Senátu hospodárstva a čestným predsedom Ecosocial Forum Europe. Od roku 1987 zastával funkciu vedúceho Výskumného ústavu pre spracovanie aplikovaných znalostí (FAW) v Ulme (FAW/n od roku 2005).
Zhrnutie
Franz Josef Radermacher chce riešiť problematiku súvisiacu s rastúcou prosperitou a klimatickými zmenami použitím riešení založených na prírode a zelenej energie. Riešeniami založenými na prírode je možné ukladať CO₂ do podzemia, zatiaľ čo pomocou zelenej energie sa konzervujú fosílne zdroje energie a recykluje sa CO₂ použitím vodíka.